Čo je vodné pólo?
Ako väčšina moderných športových hier aj vodné pólo má kolísku v Anglicku. Začiatkom druhej polovice XIX. storočia, keď futbal sa stal už dosť populárny, podnikaví Angličania skúsili túto hru aplikovať na podmienky vo vode. V roku 1860 nastúpila prvá jedenástka k verejnému stretnutiu vo vodnom póle v Londýne. O deväť rokov neskôr v Anglicku zohrali prvý vodnopólový turnaj. Na tomto turnaji bol počet hráčov obmedzený na sedem. Záujem o hru sa rozšíril aj do Škótska, kde roku 1876 Wiliam Wilson z Glasgova spracoval prvé pravidlá, podľa ktorých v mužstve hralo taktiež sedem hráčov. Prvé majstrovstvá vo vodnom póle sa uskutočnili v roku 1888 v Anglicku, kde hlavnými rivalmi boli škótske a anglické družstvá. V roku 1890 sa odohralo medzištátne stretnutie, v ktorom Škótsko porazilo Anglicko 4 : 0. V roku 1895 k týmto súperom pribudlo Írsko a Wales, o tri roky neskoršie si merajú sily aj známe univerzity Oxford a Cambridge. S rozvojom hry museli kráčať aj pravidlá. Ich reforma v roku 1898 prináša už moderné poňatie. Za oficiálne boli uznané v roku 1911.
Z Anglicka sa vodné pólo šírilo aj do iných krajín. V deväťdesiatych rokoch XIX. storočia sa dostalo do Ameriky. Prvá samostatná sekcia pre vodné pólo bola založená v roku 1889 pri plaveckom zväze v Anglicku. V roku 1928 bola založená komisia vodného póla pri Medzinárodnej federácii plávania.
Do Európy sa pólo dostalo postupne cez Maďarsko, kde sa objavilo v roku 1889, Belgicko 1890, Nemecko a Rakúsko 1894 až do Francúzska v roku 1895. V roku 1900 bolo vodné pólo zaradené do programu olympijských hier. Do finále sa prebojovali družstvá Belgicka a Anglicka. Angličania zdolali Belgičanov 7 : 2. Francúzi skončili na treťom mieste. Od olympijských hier v roku 1912 sa pólo hralo s koženými futbalovými loptami. Na olympijských hrách v Berlíne v roku 1936 bola predstavená nová vodnopólová lopta (James R. Smith-USA), s ktorou sa hrá v rôznych obmenách do dneska.
Po roku 1928 začali vo svetovom póla dominovať Nemci a Maďari. Neskôr sa k ním pridali družstvá Juhoslávie, USA, Ruska, Talianska a Španielska, ktoré až do súčasnosti tvoria svetovú špičku v tomto športe. V súčasnosti, po rozpade Ruska a Juhoslávie je v európskom vodnom póle omnoho väčšia konkurencia, čo si do budúcnosti bude vyžadovať aj zmenu v štruktúre vrcholných vodnopólových súťaží.
